top of page

​Často kladené otázky

​Čo to vlastne znamená “komunitné bývanie”?

V našom projekte má každá rodina vlastný plnohodnotný dom aj so záhradou a svojim súkromím. Každá domácnosť tak funguje normálne a samostatne. Jednotlivé domy so záhradami tvoria jednu uzavretú štvrť, v rámci ktorej sa nachádza aj spoločný pozemok so saunou, altánkom s grilom, či ihriskom. Taktiež plánujeme zdieľať veci, pri ktorých to dáva zmysel. Ako susedia chceme mať bližšie vzťahy a spoločné pravidlá, ktoré zvýšia kvalitu života všetkým.

Satelitné mestá nie sú pekné, všade sú len betónové ploty.

Veľmi záleží, aké časti porovnávame. Sú ulice a štvrte (najmä tie, ktoré masovo vystavali v rámci jedného developerského projektu), kde naozaj dlho kráčate okolo betónových múrov bez žiadnej zelene. Okolie našej ulice je však pekné a pôsobi prirodzene. Domy boli postavené individuálne, sú väčšinou oplotené adekvátne s peknými materiálmi a z pozemkov je viditeľná aj zeleň vrátane stromov. Peši sa takto dá prejsť v úplnom tichu bez áut (vďaka slepým uliciam) k najbližšiemu námestiu, kde sú aj terasy viacerých podnikov (kávička, krčma, reštaurácia). Veľký rozdiel robí aj to (a toto bude častý argument), že naše domy sa nachádzajú na veľkom a krásnom pozemku, kde už sú stromy, a ďalšie budeme vysádzať hneď ako to bude možné. Naše bezprostredné okolie tak bude priestranné, krásne a pokojné - plánujeme prvky ako lavičky, hamaky medzi stromami, detské ihrisko, prístrešok a pod. Toto sa nedá porovnať so žiadnym projektom v tamojšom širokom okolí.

Satelitné mestá sú v strede ničoho, okolo sú len polia a žiadna príroda.

Toto je pravda pre väčšinu satelitov okolo BA, ale práve celková lokalita je skôr jedna z výhod Chorvátskeho Grobu - Čierna voda. Táto obec je druhá najbližšie ku Karpatom, hneď po Svätom Jure (pri danej vzdialenosti z BA). Karpaty sú teda reálne dostupné na bicykli do 20 minút po segregovaných cyklotrasách, čo je v princípe rovnako, ako aj z centra Bratislavy. Samozrejme platí, že ak nechcem ísť na bicykli, tak musím ísť autom, zatiaľ čo v BA sa do Karpatov dostanem aj s MHD.

Budem závislý / závislá od auta.

Na bývanie v Chorvátskom Grobe je určite potrebné auto a áno, závislosť je teda vyššia ako v Bratislave. Avšak, na pešiu vzdialenosť je dostupných viacero služieb - reštaurácie a kaviareň aj s terasami, bankomat, lekáreň, potraviny, kaderníctvo. V okolí sú dostupné viaceré škôlky a škola na pešo (5-20min), resp na bicykli cca 10min celý čas po segregovanej cyklotrase. Čoskoro bude cyklotrasou prepojená aj naša časť Čierna voda so starou časťou Chorvátskeho Grobu, čo opäť otvorí ďalšie možnosti. Čo sa týka cesty do Bratislavy, je možné ísť aj MHD, no je to s prestupom a cesta trvá hodinu. Avšak očakávame, že v nejakom bode zavedú priame autobusové spojenie, nakoľko Chorvátsky Grob je najväčšia obec v okolí. Taktiež je schválený projekt vlakovej trate (ale to bude asi ešte na dlho 🙂). Dá sa ísť aj na bicykli po segregovaných cyklotrasách, ale to už je športovejší výkon (1h).

Nie je kde kočíkovať a v lete ešte k tomu ani nebude tieň.

Odpoveď na tento argument sa nachádza v odpovediach na predošlé tri témy 🙂

Ako žena sa zo mňa stane “zelená vdova” - izolovaná a sama s dieťaťom na predmestí.

Toto je veľmi reálny a dôležitý bod. Náš názor je, že je aj pre veľa ľudí bývajúcich v satelitoch pravdivý. V našom prípade naňho však máme veľmi jednoduchú odpoveď - toto je celá pointa tohto projektu komunitného bývania. Nesťahujeme sa sami, ako nukleárna rodina, ale sťahujeme sa do komunity, kde si vieme navzájom pomôcť a budovať pozitívne vzťahy so susedmi (ak nie priateľstvá). Nemusíme byť úžasní kamaráti s každým, no 6 rodín v jednej malej “štvrti” je dostatočný počet na to, že s niekým si môžeme sadnúť viac a s niekým budeme neutrálne, a je to úplne v poriadku. V žiadnom prípade však nebudeme izolovaní sami na svojom pozemku s betónovým plotom okolo.

Dochádzanie do Bratislavy v špičke bude hrozné.

Tento argument sme podrobili diskusiami so susedmi na našej ulici a taktiež testovaním na vlastnej koži. Dĺžka cesty autom z Nív mimo špičky je 15-20min. Dĺžka cesty v špičke je do 30 minút. Opäť, lokalita Chorvátskeho Grobu je v tomto veľmi výhodná - existuje niekoľko možných spojení (D1, D4, staré cesty + rôzne kombinácie týchto možností), ktoré v princípe vylučujú to, že niekde ostanete zaseknutí na hodinu a nemáte to ako obísť. Dostupnosť autom vnímame objektívne ako nadpriemerne dobrú. Porovnajme si to napr. s dochádzaním z lokality Dom kultúry v Dúbravke do centra. MHD je to 30 minút, čiže rovnaký čas (ale áno, môžem si aspoň prečítať knížku). V špičke je to autom taktiež 30 minút (ak nie viac), no len po dvoch možných cestách, ktoré sú vtedy veľmi upchaté, pomalé a nedajú sa obísť. Bolo pre nás fascinujúce si uvedomiť, že dochádzanie z vlastného domu zo záhradou je časovo to isté, ako dochádzanie do bytu v okrajovejších častiach ako Dúbravka alebo Rača.

Všetky krúžky a aktivity aj tak budú v Bratislave

Určite je v Bratislave najväčší výber čohokoľvek. To však neznamená, že alternatívy nie sú dostupné aj v inom okolí. V rádiuse 10 minút sú autom dostupné služby vo Vajnoroch, či v obciach Pezinok, Svätý Jur, Bernolákovo, Ivanka pri Dunaji, čo už dáva širšie možnosti.

A čo keď sa rozhádate? To bude ešte horšie ako normálne.

Toto je taktiež veľmi reálne a dôležité riziko, ktoré sme veľa zvažovali a takto sme sa s ním vysporiadali: 1. Výber ľudí 1. Najväčší dôraz kladieme už na výber ľudí, aby sme boli hodnotovo zladení a vedeli spolu konštruktívne riešiť problémy, ktoré počas rokov určite vzniknú. 2. Jasné pravidlá 1. Veľa času investujeme do toho, aby sme mali premyslené pravidlá nastavené už dopredu. Tie sa budú týkať spolunažívania na pozemkoch, zdieľania vecí, riešenia konfliktov, hlasovania na shchôdzach a podobne. Každý bude vedieť, do čoho ide a s čím súhlasí. 3. Rozdelenie pozemkov 1. Parcely sú rozdelené tak, aby sa v najhoršom prípade dali štandardne oplotiť a môžu fungovať ako klasické individuálne pozemky (dom so záhradou). Budú sa tak dať aj normálne predať. Všetko dizajnujeme tak, aby sme spoločne vedeli zdieľať benefity, ktoré môžme, no zároveň, aby nikto nebol závislý od dobrej vôle suseda pri základných veciach. 4. Čo je alternatíva? 1. Na záver by sme dodali toto: Vždy sa môže stať niečo zlé, čomu sa nedá zabrániť. No alternatívou k nášmu projektu, je nechať výber susedov 100% na náhodu. Z našich skúseností sú pozitívne prípady v tomto ohľade skôr výnimkou. Ak teda môžeme, tak si aspoň skúsime vybrať susedov, ktorých chceme mať okolo seba. Zvyšné riziko už akceptujeme.

bottom of page